AKO SI VYBRAŤ DETEKTOR KOVOV
Prečo mať detektor? Detektory si kupujte preto, aby ste mohli vyraziť von do prírody a za dobrodružstvom. Ten kto si kupuje detektor s myšlienkou na bohatstvo as tým, že mu detektor bude ukazovať len to, kde je zlato a striebro, tak je ťažko na omyle. Než nájdete niečo pekného - napríklad mincu, alebo prstienok, pozbierate aj niekoľko kilogramov odpadov. Hľadanie je len koníček a túžba po adrenalínu, nie prostriedok na získavanie peňazí. Samotné hľadanie je tým najzákladnejším cieľom. To je filozofia s ktorou si kupujete detektor.
Detektor - aj základné detektory majú mnoho užitočných funkcií. Môžete si nastaviť diskrimináciu železa, citlivosť, na displeji vidíte približnú hĺbku, druh kovu, môžete si vymieňať sondy a podobne. Drahšie detektory sú ale viac variabilné - možno u nich napr. Meniť frekvencia, môžete odladiť pôdne vplyv aj rušenia z okolia, niektoré sú vodotesné, alebo idú pripojiť na počítač, majú viac vyhľadávacích režimov a módov a viac užitočných funkcií - drahšie detektor sa dá jednoducho lepšie prispôsobiť okolitému prostrediu aj hľadači samotnému pre čo najlepšie výsledky. Investície - ak máte jasno v tom, ako dlho sa koníčku chcete venovať a aké chcete aby mal detektor funkcie, podľa toho si zvolíte cenovú kategóriu, ktorá Vám vyhovuje. Neznamená to, že čím drahší je detektor, tým je to lepšie stroj - funkcie a nastavenia drahých detektorov nemusí automaticky pasovať každému. Lacnejšie prístroje nemajú zložité funkcie a sú ľahšie ovládateľné a nastaviteľné. Drahšie prístroje majú viac nastavení - majú mnoho funkcií a možností, ale aj s drahými prístrojmi sa kopú vršky od piva a alobaly - "čo keby náhodou, to bol nejaký poklad". Rozoznávať jemné rozdiely medzi základnými odpadmi a "pokladom" sa naučíte až po mnohých desiatkach a možno aj stovkách hodín hľadania.
Frekvence detektora: Rôzne detektory majú rôzne pracovné frekvencie, napr .: 3-4 kHz: nízka frekvencia je vhodná napr. pre hľadanie militárií a hlbšie uložených predmetov (napr. AKA, Minelab) 6-8 kHz: stredná frekvencia je univerzálny, vhodná na všetky druhy hľadanie, od mincí po rôzne relikvie (napr. Garrett, Bounty Hunter, Whites) 14-19 kHz: vysoká frekvencia s veľkou citlivosťou je vhodná tiež na hľadanie drobných šperkov (napr. Deepti, Blisstool) 25 kHz: vysoká frekvencia vhodná na zachytávanie okrem iného aj tých najdrobnejších nízkovodivostních cieľov (napr. Deepti) 48 kHz a viac: veľmi vysoká frekvencia vhodná iba na hľadanie drobného zlata (Whites GOLDMASTER) Multifrekvenčné detektory: to sú detektory, ktoré využívajú multifrekvenčnej pásmo a pracujú teda na všetkých, alebo niekoľkých frekvenciách súčasne (Minelab Safari, penetráciu, CTX3030 alebo White's VX3 a V3i). Ďalším variantom sú detektory, kde si frekvenciu volíte ručne, prípadne výmenou cievky (Minelab X-Terra 305, 505 a 705, AKA Sorex, AKA Signum, AKA Berkut).
Analog vs. digitál: Analógové detektory dávajú hľadači len akustické signály (jedno, dvoj, alebo trojtónové) a nemajú zobrazovací výstup (displej), preto teda je ich odozva a spracovanie signálu rýchlejšie, než u digitálnych prístrojov. Digitálne detektory, či digitálne prevodníky vznikli neskôr (už v 80. rokoch minulého storočia) predovšetkým preto, aby hľadač vedel čo je pod cievkou a ako to je hlboko, predtým, než to vykope, ale na úkor dlhšieho vyhodnocovanie signálu. Výsada analógov bola teda v rýchlejšom vyhodncování a lepšiu separáciu, ale na úkor minimálnych informácií o predmete pod cievkou. Dnes sú už však aj moderné analógové detektory riadené mikroprocesorom (XP, Nokta) a napriek tomu si zachovávajú bleskovost odozvy. Nie všetky detektory, ktoré majú displej sú však digitálne. Niektoré značky ako White's, Fisher, alebo Teknetics naplno využívajú analógovú technológiu, ale k detektoru iba doplnili číslicový prevodník pre zobrazovaním vodivostného čísla kovu na displeji.Vďaka tomu si môžu zachovať rýchlosť odozvy a zároveň ukázať užívateľovi na displeji druh kovu a hĺbku, či ďalšie údaje. Čisto digitálny detektor, so spracovaním signálu a digitálnym výstupom je napr. Garrett. Ak by sme toto laicky zovšeobecnil, tak aby to bolo ľahko pochopiteľné aj pre začiatočníka, bavíme sa o analógu ako o detektore bez displeja ao digitálu s displejom, aj keď to nie je technicky správne. U hľadačov sa vždy jedná o veľké dilemu - či ten, alebo onen. Pravdou je, že tu neexistuje na túto otázku spoľahlivá odpoveď - je to len o zvyku každého hľadača, každý si musí sám určiť, čo mu vyhovuje a čo je pre neho lepšie. Pokiaľ si práve vyberáte detektor a premýšľate, či analóg, či digitál, tak čo sa týka vlastností detektora, je vždy nutné porovnávať kategórie analóg / analóg a digitál / digitál. Porovnávať analógový detektor s digitálom technologicky nedá, pretože sa líšia vyhodnocovaním a spracovaním výsledného signálu. Ak nájdete predmet z farebného kovu, u analógu sa sústredíte len na čistotu signálu au digitálu musíte sledovať, aká je odchýlka na ukazovateli druhu kovu, či vodivostného čísla. VLF vs.
Pulsné detektory VLF detektory (Very Low Frequency) detektory majú menšiu hĺbkové dosahy ako Pulzný detektory, napriek tomu sú najpoužívanejšími detektory na svete. Je to z jedného prostého dôvodu - pulzné detektory nemajú k dispozícii kvalitné diskrimináciu železa. Pokiaľ má niektorý pulzný detektor fungujúcu diskrimináciu na železo, väčšinou sa jedná o prístroje v cenovej kategórii 2000 až 5000 EUR (Garrett ATX, Minelab GPX) alebo s veľkými rámovými sondami od 1600 EUR (Deepti Ground Pioneer 4500). Nie sú to teda prístroje pre bežného, či začínajúceho hľadača. VLF detektor má mnoho funkcií aj nastavenie, ale nemusí vždy spoľahlivo fungovať v oblastiach sopečného pôvodu a v silne mineralizovaných pôdach. Pulzné detektor síce funguje všade, ale využíva sa skôr v miestach, kde potrebujeme mať predovšetkým veľký hĺbkový dosah (napríklad 0.5 až 1.5 metra v závislosti na veľkosti predmetu) ale za predpokladu, že budeme kopať aj železa. Lacnejšie pulzné detektory sa využívajú skôr v archeológii, alebo pri vyhľadávaní hlboko uložených predmetov, najmä militárií. Pre bežné hľadanie na poli za domom sú však úplne nepoužiteľné. Sondy – rozdiely medzi koncentrickou a DD sondou: Hľadací sondy delíme do dvoch kategórií - DD sondy a koncentrické (sústredné). DD sonda je novší typ sondy a má tvar dvoch prekrývajúcich sa D, preto teda názov DD. Vysielacia časť cievky a prijímacia časť sa teda navzájom prekrývajú a tvoria tak v strede cievky presnejšie zameriavací bod a po stranách cievky tiež širší záber a teda aj pokrytie priestoru. Čím vešia cievka je, tým sa zväčšuje jej dosahu a pokrytia (v rámci niekoľkých cm, nie desiatok cm). Koncentrická cievka sa tiež skladá s prijímacej a vysielacej časti, tu potom jej vlastnosti ovplyvňuje priemer vonkajší (vysielací) cievky (dosah) a vnútorné (prijímacie) cievky (záber a detekcia).
Základná detektory majú väčšinou základnú koncentrické cievky o priemere cca 20-24cm, drahšie detektory potom majú už väčšinou DD cievky, alebo koncentrické cievky s väčším priemerom. DD sonda a koncentrická sonda Doplnkové sondy pre hĺbkové hľadanie majú preto väčšie priemery - cca. 33 až 45 cm a naopak separačný cievky (pre maximálne rozlíšenie kovov v oblastiach zamorených železom) sú malé, alebo veľmi úzke. Neznamená to, že s DD sondou budete mať "lepší" nálezy - získate len lepšie vlastnosti čo sa týka pokrytia pôdy. Výsledok vždy ovplyvňuje elektronika detektora a vyhodnotenie signálu záleží len na hľadači! Hĺbkový dosah: Dosah detektora žiadny výrobca nikdy neuvádza a ak by uvádzal, dosahy sú vždy len teoretické (v ideálnych podmienkach). Vždy záleží na nastavení detektora - teda citlivosti (citlivosť = dosah detektora) a hlavne na okolitých podmienkach (suchá / mokrá pôda, les, pole, lúka). Nie v každých podmienkach možno mať citlivosť na maximum (rušenie okolitých vplyvov - drôty vysokého napätia, odpadom vysoko zamorená oblasť, vysoko mineralizované podložia a pod.). Dosah detektora sa tiež odvíja od veľkosti predmetu. Na minci je iný dosah než na prilbu. Kým na mincu to môže byť napríklad 15-35cm u prilby to môže byť aj 60 centimetrov a viac. Pri drahších detektorov je hĺbkový dosah väčší ako na malé, tak i veľké predmety. Je to preto, že majú maximálne vylepšené funkcie (dajú sa odladiť a prispôsobiť aktuálnemu prostrediu a aktuálnym pôdnym podmienkam) a majú tiež väčší a výkonnejší cievky.
Tónová odozva detektorov: Jednotón: tón iba na farebné kovy, pri detekcii malého železa tón vynecháva (ak je zapnutá diskriminácia na železo) Dvoutón: hlboký tón na železo, vysoký tón na farebné kovy (ak je zapnutá diskriminácia na železo) Triton (multitón) : hlboký tón na železo, stredný tón na kovy so strednou vodivosťou (meď, bronz či zlato), vysoký tón na kovy s vysokou vodivosťou (striebro, hliník, veľká železa). Viacnásobný multitón: spektrum tónov zachádza do väčších podrobností podľa množstva jednotlivých druhov kovov, či konkrétnych predmetov (túto funkciu využívajú najčastejšie detektory White'sa Minelab). Analógové detektory môžu mať jeden, dva, či maximálne tri tóny. Kým jednotónové analógové detektory nájdeme aj v cenovej kategórii nad 15 tisíc, pri digitálnych detektorov existujú jednotóny, či dvoutóny len u tých najlacnejších a najzákladnejších modelov. Je to z toho dôvodu, že digitálne detektory sa snaží ponúkať užívateľovi čo najviac funkcií a čo najviac informácií o predmete pod cievkou. U analógu tieto funkcie nie sú vôbec dôležité, pretože sa sústredíte len na čistotu signálu a nie je teda nutné mať celé spektrum tónov. U analógového detektora Vám teda stačí bohato 2 tóny (vysoký tón na farebné kovy, hlboký na železo), tak aby ste boli schopní čo lepšie rozoznať farebný kov od železa. Najnovšie digitálne detektory aj v cenovej kategórii do 16 tisíc disponujú dokonca funkciou výberu tónov - teda si môžete zvoliť, či chcete jeden, dva, štyri, alebo osem tónov (White's MX5) alebo dokonca aj 28 multitón (Minelab X-Terra ) a túto funkciu majú pochopiteľne aj drahšie detektory.
Detektor kovov Minelab X-TERRA PRO
